Galéria
05. 05. 2009
Šiesty deň - dopoludnia
Začíname v kostole Santo Spirito in Sassia. Chystá sa tam svadba, ale ešte máme čas vstúpiť. Obdivujeme interiér chrámu, ale aj prekrásnu a bohatú výzdobu z bielych ruží. Prichádzame ku kaplnke Božieho Milosrdenstva. Kľakneme si a ticho, aby sme nerušili, sa modlíme korunku B.M. Vychádzame von a už vchádza nevesta so ženíchom. Neďaleko sa týči Anjelský hrad – mohutná pevnosť, na vrchole ktorej stojí monumentálna socha nášho patróna – svätého Michala. Prechádzame po moste cez rieku Tiber. Po oboch stranách ho lemujú obrovské sochy anjelov. Každý z nich drží v rukách predmet, ktorý pripomína umučenie Pána – kopiu , trstinu so špongiou, kríž, tŕňovú korunu, klince ...
Na známej Piazza Navona si prezeráme kostol svätej Agnesky, pred ktorou stojí fontána znázorňujúca alegorickými postavami obrov štyri rieky. V kostole je relikvia svätice – jej hlava. Na tomto mieste bola totiž sťatá. Navštívime Panteón. Bola to pôvodne pohanská bazilika, zasvätená všetkým pohanským bohom. Neskôr ju kresťania prerobili na baziliku Prvých mučeníkov. Pri slávnej fontáne Di Trevi sa fotografujeme. Okolo nej je nával ľudí. Na Španielskom námestí obdivujeme monolit s Pannou Máriou. Španielske schody sú doslova posiate rozkvitnutými kvetmi. Na schodoch sedia ľudia – prevažne mladí a nastavujú tváre páliacemu slnku.
Autori fotografií: Peter Mášik a Mária Šušotová
Autorka textu: Eva Hanzlíková
05. 05. 2009
Šiesty deň - utorok popoludní
Okolo 15. hodiny vstupujeme do chrámu Santa Maria Maggiore. Pod hlavným oltárom je ďalšia vzácna relikvia – jasličky, v ktorých ležal malý Ježiško. Oproti nim kľačí monumentálna socha modliaceho sa pápeža Pia IX. Svätá omša je v kaplnke, v ktorej je uctievaná vzácna ikona SALUS POPOLI ROMANI - Záchrana Rímskeho ľudu. Cestou do metra sa zastavujeme ešte v kostole sv. Praxedy a potom v kostole Sv. Alfonza, kde sa pokloníme originálu ikony Matky ustavičnej pomoci. Metro je preplnené, ale my sa už tešíme na zaslúžený odpočinok, ale najmä na zajtrajšiu generálnu audienciu so Svätým otcom Benediktom XVI.
Autori fotografií: Peter Mášik a Mária Šušotová
Autorka textu: Eva Hanzlíková
04. 05. 2009
Piaty deň - Bazilika sv. Petra - sv. omša a prehliadka
Disciplinovane a plní očakávania nastupujeme do autobusov. Presunieme sa do Ríma. Premávka zatiaľ nie je hustá, veď taliani pôjdu do práce až o hodinu. Pred nami sa vynorí kopula Baziliky svätého Petra. V slnečnom ráne žiari ako drahokam. Na námestí Sv. Petra je však už od rána rušno. Skupiny turistov a pútnikov prúdia rôznymi smermi. Opäť ľudia rôznych rás a národov. Sprievodcovia rozprávajú, všetci počúvajú, obracajú hlavy na všetky smery. V očiach sa strieda obdiv, úcta, pokora, radosť, záujem, slzy... Pokloníme sa hrobu svätého Petra, kde chvíľu postojíme v maximálnom tichu a modlitbe. Pohľad na steny a hore do kopule nás preniká úžasom a úctou.
Pri bočných oltároch slúžia kňazi sväté omše. Sú sami, alebo s dvomi – tromi veriacimi. Nás je deväťdesiat! Prichádzame k oltáru svätého Jozefa, kde sú uložené relikvie apoštolov – svätého Šimona a Júdu Tadeáša. Pri susedných oltároch dvaja kňazi v tichosti celebrujú svätú omšu. Posadíme sa do lavíc a ticho čakáme, kým sa pán farár Peter a miništranti pripravia. Aj my sa pripravujeme. Uvedomujeme si, koľko milostí rozdáva táto bazilika prostredníctvom svätých omší, ktoré sa tu práve slúžia. Naša sv. omša sa začína – samozrejme vrúcnym spevom. Pán farár celebruje podľa „starého“ spôsobu – chrbtom k ľuďom – tak sú uspôsobené oltáre i zábradlie k prijímaniu. Páči sa nám to. V srdci sa ozve túžba prijímať pri tom zábradlí, po kľačiačky. Splnilo sa! Niektorí od dojatia plačeme. Pán farár s bázňou hovorí o bazilike. Jej stavbu pripodobňuje k Cirkvi – matke, ktorá otvára svoju náruč (kolonádu z oboch strán), aby objala všetky svoje deti.
Po svätej omši sa ideme pokloniť k hrobom pápežov – Ján XXIII., Inocent, Pius X. Potom schádzame do krýpt. Prechádzame popri hroboch ostatných pápežov s prosbou na perách – Orodujte za nás! Žehnajte nás z neba! Proste za tento svet! ...
Pri hrobe Jána Pavla II. Stojíme s obzvláštnou úctou a dojatím. Máme ho ešte v čerstvej pamäti, zvlášť jeho posledné požehnanie z obloka izby, keď už nevládal ani prehovoriť a mlčky sa takto s nami navždy rozlúčil.
Autorka fotografií: Mária Šušotová
Autorka textu: Eva Hanzlíková
04. 05. 2009
Piaty deň - popoludní
Popoludní sa vezieme autobusom mestskej hromadnej dopravy za ďalšími kultúrnymi, ale hlavne kresťanskými pamiatkami. Väzenie svätého Petra a Pavla – kobka, kde boli pripútaní reťazami, kde sa ich dozorcovia obrátili na vieru a chceli sa dať pokrstiť, kde zo zeme vytryskla voda, ktorou svätí apoštoli pokrstili viacerých konvertitov. S úctou a pohnutím prežívame celé toto rozprávanie nášho duchovného otca Petra. Pomodlíme sa spoločne Vyznanie viery a na našu prosbu nás pán farár pokropí vodou z tohto prameňa. Nasleduje Fórum Románum – archeologické vykopávky, starý Rím, Koloseum. Prechádzame do kostola San Pietro in Vincoli, kde je pri oltári uložená vzácna relikvia – okovy, ktorými bol svätý Peter pripútaný vo väzení. Je tu aj originál Michelangelovej sochy Mojžiša. Pokračujeme do kostola svätého Klimenta, kde si vypočujeme životopis tohto pápeža, ktorý zomrel mučeníckou smrťou. Obdivujeme vzácnu mozaiku z deviateho storočia – Strom života. A potom – pre nás veľmi vzácna bočná kaplnka s relikviami svätého Cyrila. Zaspievame pri nej – Ajhľa, skvie sa oltár Pána slávy, pomodlíme sa a pokračujeme ďalej. V ďalšom chráme je originál svätých schodov. Zvládneme to, nezvládneme? Zvládli sme to! Kolená bolia, niektoré sú odraté až do krvi, ale srdce a duša sú plné vďaky a posily. Aspoň trochu z Pánovho umučenia! Vďaka!
Ešte nám zostalo trochu času na návštevu Lateránskej baziliky – matky všetkých bazilík. Jej sviatok slávime 9. novembra. Prezeráme si svätú bránu, ktorá je zamurovaná a otvoria ju každých 25 rokov. Zastavujeme sa pri sochách apoštolov. Sú v nadľudskej veľkosti, každý s príslušnými insígniami.
Autori fotografií: Peter Mášik a Mária Šušotová
Autorka textu: Eva Hanzlíková
03. 05. 2009
Štvrtý deň - cesta do Ríma
V nedeľu sme sa autobusmi presunuli zo San Giovanni Rotondo do Ríma. Cesta viedla krížom cez Apeninský poloostrov, cez pohorie Apenín v kraji Abruzzo. Večer o 16.00 sme už boli v Ríme.
Autor fotografií: Mária Šušotová
03. 05. 2009
Štvrtý deň - sv. omša v San Giovanni Rotondo
Budíček je veľmi zavčasu. O trištvrte na šesť štartujeme do San Giovanni Rotondo, ktoré je od nášho hotela vzdialené asi 8 kilometrov. O 6.15 sa začína svätá omša v starom kostole, pred oltárom, pri ktorom slúžil sväté omše páter Pio! Na boku stojí spovedelnica, v ktorej spovedal. Viete si predstaviť tú atmosféru, tú neopakovateľnosť daného okamihu? Akoby koncelebroval spolu s naším pánom farárom. Nie akoby! On koncelebroval! Pán farár s úctou a pietou stúpa po miestach, kde stával svätý páter. Cítime to všetci. Každá svätá omša je nekonečným zdrojom milostí a každá je iná. Táto v nás zanechala bohatý duchovný zážitok, naplnila nás vrchovato svojimi darmi a okrem nášho kňaza i požehnaním svätého pátra Pia!
Autor fotografií: Peter Šušota a Mária Šušotová
Autorka textu: Eva Hanzlíková
03. 05. 2009
Štvrtý deň - Tre Fontane - miesto sťatia sv. Pavla
Prvý bol kostol Umučenia svätého Pavla. Pri vchode v medzidverí sa zachoval „obdĺžnik“ podlahy, po ktorej kráčali odsúdenci na popravu. Tadiaľto kráčal aj svätý Pavol. V rohu je zvyšok stĺpa, pri ktorom ho mučili. Vedľa miesto, kde mu kat odťal hlavu. Hlava po sťatí údajne tri-krát poskočila a na týchto miestach vytryskla voda – odtiaľ názov – Tre fontáne.
Všetci mlčia, rozjímajú, modlia sa. Pomaly prechádzame do kostola Panny Márie Nebeských schodov. Aj na toto miesto sa viaže príbeh, ktorý vysvetľuje názov chrámu. Biskup pri slávení sv. omše mal víziu. Videl schody, ktoré viedli do neba. Po týchto schodoch ťahali anjeli duše z očistca a viedli ich do neba. Je tam výborná akustika a tak si spoločne zaspievame – Svätý Peter, svätý Pavol... Záver patrí tichej meditácii v starobylom kláštornom chráme Svätej Anastázie a Vincenta.
Autori fotografií: Peter Mášik, Štefan Zajíc a Mária Šušotová
Autorka textu: Eva Hanzlíková
02. 05. 2009
Tertí deň - MONTE SANT´ANGELO
Sme na polostrove Gargano, v kraji Apulia. Náš autobus pokojne stúpa po náročnej kľukatej ceste včlenenej do kopca. Stúpame stále vyššie. Pod nami sa otvára neuveriteľne krásny pohľad na krajinu. Ako z lietadla.
Už sme na vrchole, kde leží malé mestečko Monte Sant Angelo. Ukrýva jaskyňu, v ktorej sa v 5. storočí a neskôr ešte v 17. storočí zjavil archanjel – svätý Michal.
Zbožní veriaci obklopili jaskyňu bazilikou a z Monte Angelo sa stalo pútnické miesto, kam prúdia veľké davy pútnikov. Nielen motorizovaných, ale aj peších! A to už je čo povedať, lebo cesta je dlhá a skutočne veľmi namáhavá!
Úzke uličky vydlaždené „mačacími hlavami“ lemujú typické biele domy, na balkónoch s vyvešaným prádlom, pod ktorými sa ponúkajú rozmanité suveníry, sladkosti a domáce výrobky. Plno stánkov a malých obchodíkov. Všade množstvo ľudí rôznych rás a národností. Všetkých to ťahá do jaskyne k svätému Michalovi.
Zaradili sme sa do dlhého radu a v tichosti i v modlitbách pomaly postupujeme k cieľu – milostivej soche sv. Michala. Na krku máme šatky s logom našej farnosti. Je to veľký pocit súdržnosti so svätým Michalom . „ Vidíte, je naším patrónom, ochrancom, priateľom... My patríme k nemu!“
Svätá omša, ktorú celebruje náš pán farár, nás napĺňa hlbokým pohnutím a dojatím. Každý z nás ju prežíva skutočne „naplno“. Cítia to aj okolostojaci pútnici z iných skupín. Začali sa k nám pridávať, sadať si vedľa nás.
Zrazu všetko okolo zmĺklo a jaskyňou sa nesie spev a modlitby závodčanov. Niektorých premohlo dojatie až k plaču.
Po svätej omši nám usporiadatelia dovolili urobiť spoločnú fotografiu pred oltárom sv. Michala.
Autori fotografií: Peter Mášik, Štefan Zajíc a Mária Šušotová
Autorka textu: Eva Hanzlíková