Dnes sa kostol Navštívenia Panny Márie nachádza na hornom konci dediny, na miestnom cintoríne. Je obklopený ulicami a dnešným závodzanom to pripadá normálne. Vo vizitácii závodského kostola z roku 1788 sa však doslova uvádza: ”... je umiestnený na hornom konci dediny, od ktorej je vzdialený 180 krokov."
Objekt kostola je od 14. septembra 1963 kultúrnou pamiatkou a plne si zaslúži našu pozornosť. Jeho vznik sa datuje podľa starého nápisu rokom 1339.
Pôvodne gotický sloh zmenili stavitelia ovplyvnení renesanciou počas viacerých rekonštrukcií. Svojou, v našom kraji ojedinelou, zachovanosťou pôvodného gotického stavebného základu, jadra s následnou renesančnou úpravou bez narušenia akýmikoľvek neskoršími prestavbami, obvykle v týchto záhorských končinách najčastejšie barokovými, sa kostol zaraďuje k cenným a hodnotným dokladom stredovekého sakrálneho staviteľstva u nás.
Kostol bol novozaklenutý v roku 1622 a z tohto roku pochádzali i fragmenty nástenných malieb v presbytériu a lodi. Pôvodný oltár ani maľby sa však nezachovali. Po svojej generálnej oprave v roku 1622 bol kostol zasvätený sv. Michalovi archanjelovi a konsekrovaný bol sufragánnym biskupom Jánom PYBEROM. Vtedy boli do oltára vložené aj relikvie sv. Kolomana a sv. Ambróza a tiež písomný dokument o posvätení kostola.
Farnosť bola založená v roku 1630, kedy bola postavená aj budova fary. Matrika sa v obci vedie od roku 1666, avšak podľa Slovenského národného archívu, najstaršie matričné záznamy z tejto obce sú z roku 1663.
V druhej polovici 18. storočia už značne schátralý kostol potreboval opravu. Jeho dôkladná reštaurácia bola prevedená v roku 1777.
Dnes je kostol zasvätený sviatku Navštívenia Panny Márie (2.júla), pôvodne však ako už bolo spomenuté, bol zasvätený sv. Michalovi archanjelovi.
Keď sa postavil nový kostol a starý mal slúžiť viac menej ako cintorínska kaplnka, bolo logické že ľud aj naďalej chcel, aby hlavným patrónom obce zostal sv. Michal. Nový kostol bol preto zasvätený stáročia uctievanému patrónovi.
Počas 1. sv. vojny boli kostolu armádou odobrané obidva veľmi staré zvony (jeden bol posvätený biskupom Antonom Révayom, druhý omnoho skoršie dnes už nevedno kým) a v obci zostal jediný zvon, dnes najmenší v novom kostole.
Až roku 1923 pričinením správcu farnosti Jána Bolla boli v Trnave uliate pre Závod tri zvony, z ktorých jeden bol vyhotovený pre starý kostol.
Postavením nového kostola sa starý dostáva do úzadia, no jeho údržba neprestáva. V súčasnosti je kostol plne zreštaurovaný a používa sa aj na liturgické účely.